Chcem toho stihnúť veľa

Môj volebný program zasahuje do všetkých oblastí života v obci. Od spolunažívania, verejných priestranstiev, služieb, kanalizácie, školy, škôlky, odpadov, kultúry, športu, údržby až po sociálne podnikanie či detské ihriská... Stretla som sa s názorom, že chcem stihnúť veľa. Je to vôbec reálne? Nezostane to pri sľuboch? 

Dovolím si povedať, že polovica z mojich plánov nevyžaduje obrovské investície. Chce to len schopnosť organizovať a vôľu niečo pre tento cieľ urobiť.  

V súčasnosti existujú obrovské možnosti čerpania EÚ fondov, rôznych príspevkov na zamestnanosť, grantov od nadácií či ďalších inštitúcií. Žiaľ, naša obec je v oblasti čerpania takýchto príspevkov na konci rebríčka. Keď sa pozrieme na okolité obce, tieto si týmto spôsobom vybudovali námestia, opravili historické pamiatky, cesty, skvalitnili odpadové hospodárstvo, zabezpečili kvalitné služby pre starších občanov (opatrovateľská služba) aj deti (detské ihriská, voľnočasové aktivity). Je veľká nezodpovednosť nevyužiť členstvo v EÚ a ďalšie možnosti dotácií na zveľadenie a rozvoj obce. 

Problémy ako kanalizácia či dom smútku si vyžadujú väčšie investície, preto je jasné, že tento problém nie je možné vyriešiť za rok ani za dva a možno ani za celé volebné obdobie. No je potrebné (a možné) hľadať spôsoby na ich realizáciu a je priam nutné začať riešiť najmä kanalizáciu (podľa možnosti ešte pred vybudovaním chodníka alebo cesty, popod ktorú má viesť kanalizačná rúra). Skutočnosť, že v 21. storočí niekomu pred domom alebo vedľa neho pretekajú splašky z celej ulice v otvorených rigoloch, je neprípustná. 

Na niektoré oblasti (organizácia školy, cesty v správe BBSK, dopravné spojenia) nemá obec možnosť priameho zásahu. Vždy je tu však možnosť komunikácie s kompetentnými a opäť len schopnosť organizovať, potreba znalosti zákonov a kompetencií a najmä vôľa riešiť problémy. 

Často sa stretávam s otázkami najmä od občanov Uderinej, ktorí sa cítia byť "na chvoste" záujmu.  Mám za to, že na občanov Uderinej (a týka sa to aj okrajových častí Lovinobane) dostáva obec rovnaký objem financií ako na občanov v ostatných častiach. Preto aj starostlivosť si zaslúžia rovnakú. V tomto je pre mňa veľkým vzorom piate najväčšie mesto Hriňová, ktorá má oveľa náročnejšie podmienky, keďže veľká časť obyvateľov je roztrúsená po širokých lazoch. Na Hriňovú a okolité lazy chodievam často z pracovných dôvodov a mám možnosť vidieť cesty, zimnú údržbu aj verejné priestranstvá (nehovoriac o cintorínoch). A nielen Hriňová, ale aj mnohé iné mestečká a dedinky sú dôkazom toho, že za rovnaké peniaze sa dajú riešiť obecné záležitosti na rôznej úrovni. 

Spolužitie s "neprispôsobivými občanmi" je ďalší veľký problém, ktorý trápi našu obec. Mnohí sa sťažujete na hluk či neporiadok a vandalizmus. Je to obsiahla problematika, ktorá však vyžaduje riešenia. Neriešením sa situácia bude len zhoršovať. Samozrejme, že nie je možné vyriešiť ju rázne a rýchlo. V tejto oblasti sledujem rôzne programy a skúsenosti z iných (oveľa viac problematických) obcí a výsledky chcem aplikovať aj v našej obci.  

Mohla by som hovoriť o množstve ďalších problémov, s ktorými sa stretávame, no vždy by som skončila odstavec slovným spojením "chce to vôľu riešiť problémy". 

Ja vôľu mám. Rad je na vás - 10. novembra vo volebných miestnostiach.