Čo nás ťaží - časť VI. - Zima sa blíži

Na týchto stránkach sa chcem venovať problémom, ktoré nás ťažia. Chcem reagovať na vaše podnety, o ktorých mi hovoríte pri osobných stretnutiach alebo v správach. Ponúkam môj pohľad na vec a moju víziu (celý článok - klik na nadpis)

V súvislosti so zimou mám hneď niekoľko skúseností, kedy sme pocítili, že "niečo" by chcelo vylepšiť. Hoci snehu už nebýva ako kedysi, predsa nás občas prekvapí a nasype sa aj viac ako 10 centimetrov. 

Prvá skúsenosť (moja): Od soboty rána sa sypalo ako keby perinbaba oslavovala vianoce. Potrebovala som si ísť nakúpiť a keď som sa vracala, bolo už popoludní a snehu asi 5 cm. Chcela som odbočiť do našej ulice, no na odbočke práve so snehovou nádielkou bojovala susedka. Niekoľko krát sa pokúsila "vyšplhať" autom do kopca, no došla sotva po druhý dom. Cúvla, pozrela na nás a smutne pokrútila hlavou akože "toto nejde, ani to neskúšajte". No skúsila som a síce s problémami a trochou skúseností som "to dala". Na druhý deň som opäť niekam išla a keď som sa vracala, snehová pokrývka bola už značne vykĺzaná a sneh sa opäť sypal. Tento krát som sa domov dostala len s pomocou susedov, ktorí priniesli popol a opreli sa do auta. Vtedy som si už asi po stý krát povedala: "Keby som ja bola starostkou..." 

Druhá skúsenosť (vaša): "Tak si predstav, bola som v meste, vystúpila som z autobusu a skočila som rovno do kopy snehu. Keď som sa posťažovala na úrade, povedali mi, že nemám chodiť z domu, keď sneží". (bez komentára)

Tretia skúsenosť (vaša): "Upozornila som obec, že na našej ulici nejde verejné osvetlenie. Dostala som odpoveď, že nemám čo po tme chodiť po vonku. No, ale čo keď o piatej je už tma a ja idem domov z práce?!" (opäť bez komentára). 

Tretia skúsenosť (moja): Išla som autom cez centrum obce. Chodníky boli natoľko udupané snehom, že mamička s kočíkom nemala šancu a chtiac-nechtiac musela kráčať po vozovke - tiež s vrstvou utlačeného zľadovatelého snehu. Išla som opatrne, pretože aj pri pomalej jazde sa auto v zákrutách šmýkalo. Zrazu sa oproti mňa objavilo ďalšie auto a len-len sme sa vyhli zrážke (keďže som sa snažila obchádzala mamičku s kočíkom).

Moja úvaha: Ako v Hriňovej dokážu odhrnúť do rána desiatky kilometrov ciest na lazoch? Žeby mal pán primátor čarovnú paličku?