Prečo som sa rozhodla kandidovať?
Som jednou z vás
V Lovinobani žijem od narodenia. Možno si niektorí pamätáte na mojich vzácnych ľudí Julku a Janka, ktorí mi nahrádzali starých rodičov. Ujo Janko pochádzal z Uderinej a často sme tam navštevovali jeho rodinu. Od čias môjho detstva sa tam veľa nezmenilo. Do svojich deviatich rokov som žila na Štvrť 1.mája. Poznám problémy tejto časti obce, ktoré sa od čias môjho detstva len znásobili. Do školy som chodila do budovy, kde sú dnes sociálne byty. Prechádzala som okolo toho istého kanála v centre obce, ktorý je tam otvorený dodnes. Aspoň raz v roku navštívim cintorín a som smutná, keď vidím ako sa trápia vodiči pri parkovaní a čistia topánky od blata hneď ako vystúpia z auta. Keď zomrel môj ocko, niekoľko dní ležal v chladiacom zariadení v Cinobani, pretože v tom našom je to nedôstojné. Autobusová a vlaková zastávka sú prvé miesta, kam vkročí noha návštevníka. Nemusím opisovať ich výzor a okolie. A otvorené kanály s pretekajúcou močovkou? To neprislúcha 21.storočiu. Šíriaci sa zápach a baktérie otravujú najmä počas letných horúčav.
Pri stretnutiach s vami mnohí potvrdíte, že všetky tieto problémy vnímate rovnako ako ja.
Nastal čas! Čas, keď sa veci musia pohnúť tým správnym smerom.
Mám skúsenosti
Po rokoch mi moja prvá zamestnankyňa povedala: "Ty aj z ničoho vieš urobiť veľkú vec." Bola pri zrode denného stacionára, ktorý som pred šiestimi rokmi zriaďovala - z ničoho. Z vlastných úspor a jednej skvelej myšlienky sa zrodilo zariadenie, ktoré pomáhalo tým najslabším - ľuďom so zdravotným postihnutím. Po tomto vzore vzniklo v Lučenci a okolí mnoho takýchto zariadení. To moje - Dúhový domček - dnes už neexistuje, no naši bývalí zverenci navštevujú iné zariadenie. Pri tejto práci (ale aj v predchádzajúcej činnosti) som získala množstvo skúseností - prehľad fungovania dotácií, grantov, získavanie rôznych iných zdrojov financovania, vybavovanie rôznych povolení, registrácií, akreditácií. Tieto skúsenosti som využila aj pri zriaďovaní Klubu Margarétka.
Pre našu obec chcem viac
Klub dôchodcov je budova, ktorá bola využívaná sporadicky. Je to majetok obce, ktorý by mal slúžiť jej obyvateľom a byť zhodnocovaný. Mamičky s bábätkami aj seniori sa stretávajú v zafajčených pohostinstvách. Prečo by nemohli využívať tento priestor?
Toto boli myšlienky, s ktorými som sa pustila do zriaďovania Klubu Margarétka. Na tento účel som získala financie z viacerých zdrojov a vložila som sem nespočítateľné množstvo hodín môjho voľného času. Prečo? Lebo chcem. Chcem, aby naša obec rástla a bola príjemným miestom pre život.